klicNEVEŘEJNÁ DISKUSE     Kontakt na nás: nas-restart@yandex.com

Náš Restart po delší odmlce opět funguje a lze posílat články, dotazy a informace na výše uvedený e-mail. Za provozování webu se musí platit, proto prosíme případné dárce o příspěvek na účet 0529639103/0800. Děkujeme!

PCR testy netestujú iba koronavírus, ale aj niečo oveľa zlovestnejšie

2020 09 16 10lfou a omegou každej pandémie sú chorí ľudia a ľudia, ktorí nákazlivej chorobe podľahnú. Na začiatku tejto pandémie nového koronavírusu tomu bolo podobne. Boli sme svedkami talianskych nemocníc plných chorých pacientov, kde to personál absolútne nezvládal a zdravotnícky systém bol na pokraji kolapsu. Videli sme tiež mŕtvych ľudí, ktorých v USA odvážali nákladné autá.

2020 09 16 07

V súčasnosti však napriek rastúcemu počtu „infikovaných“, počty skutočne chorých rastú pomalšie, keďže okolo 70 až 80 % ľudí je bezpríznakových. Rovnako počty mŕtvych na COVID-19 nerastú tak rýchlo, ako počty „infikovaných“.

Zdá sa, že celá „pandémia“ sa v súčasnosti už netočí okolo chorých a mŕtvych, ale len okolo „nových prípadov nákazy“. No a „nové prípady“ sa zasa odvíjajú od PCR testov.

Tu je potrebné si položiť otázky:

2020 01 26 02Sú PCR testy vôbec spoľahlivé?

2020 01 26 02A čo vlastne testujú, keď väčšina ľudí o svojej „smrteľnej chorobe“ ani len nevedia?

Mnohí ľudia si už zvyknú robiť žarty, že „Koronavírus je taký nebezpečný, že sa musíte dať otestovať, aby ste zistili, že ho máte.“ Poďme sa preto pozrieť na tento test trocha bližšie.

Ako funguje RT-PCR test na COVID-19

Väčšina ľudí si o PCR testoch predstavuje, že zisťujú prítomnosť celého genómu vírusu SARS-CoV-2 a teda, že sú veľmi presné. Nič však nie je ďalej od pravdy.

Nový koronavírus obsahuje asi 30 tisíc báz RNA. Bázy DNA/RNA sa označujú písmenkami a môžu byť nasledovné:

C (cytozín)
T (tymín)
G (guanín)
A (adenín)
U (uracil)

PCR testy na koronavírus testujú len asi 200 až 300 týchto báz, nie všetkých 30 tisíc báz celého genómu vírusu. A aj tých 200 až 300 báz nepredstavuje jeden ucelený reťazec, ale viacero kratších kúskov.

Vykonanie a vyhodnotenie PCR testu potom prebieha nasledovne:

Na odberných miestach odoberú človeku z úst a nosa vzorky. Tie pošlú do laboratória. Tam pomocou enzýmov a ďalších metód namnožia gény v odobratej vzorke, lebo jeden génový reťazec z jedného alebo dvoch vírusov by nevedeli zachytiť.

2020 01 26 02Namnoženie sa robí v cykloch a každý cyklus množstvo génov zdvojnásobí.

Takže, ak sa vo vzorke nachádza napríklad genóm z jedného vírusu a test je nastavený na 30 opakovaní množenia (amplifikácie), tak pri jednotlivých cykloch množstvo hľadaného genómu bude rásť nasledovne: 1,2,4,8,16,32, … 1.073.741.824 (230 1.073.741.824).

2020 01 26 02Čiže na konci sa vo vzorke už nebude nachádzať genóm z 1 vírusu, ale ako keby tam bolo niečo vyše jednej miliardy vírusov. No a to je už počet, ktorý vedia zachytiť a vyhodnotiť ako „pozitívny test na koronavírus“.

Na prvý pohľad by sa to mohlo zdať ako ideálny test, lenže nie je. Počas množenia génov sa totiž zvyknú vyskytnúť aj chyby a čím viac cyklov vykonáte, tým viac chýb sa tam nakopí.

No a pri určitom množstve opakovaní by tam už tých chýb bolo toľko, že každá vzorka by vyšla pozitívna, aj keď v skutočnosti sa tam žiadny vírus nenachádza. Hovorí sa tomu aj „falošne pozitívne prípady“.

Počet opakovaní sa nazýva číslo „Cq“. Takže jednoduchou zmenou tohto parametra je možné určovať, koľko testov vyjde pozitívnych (teda falošne pozitívnych). Čím vyšší počet opakovaní, tým vyššia chybovosť.

Teoreticky by to mohli nastaviť tak, že každý test vyjde pozitívny. Nevravíme, že to robia, ale keby chceli, tá možnosť tam je. Tu však zatiaľ nie je problém. Problém je v tom, čo vlastne testujú.

Čo v skutočnosti testujú PCR testy na koronavírus

Na začiatku pandémie čínski zdravotníci odobrali vzorky pár chorých ľudí vo Wuhane a z ich pľúcneho tkaniva sa snažili izolovať vírus.

Správny postup je taký, že vírus mali najprv purifikovať a izolovať. Následne z takéhoto vírusu očisteného o všetky nečistoty (baktérie, iné vírusy, ľudské DNA a podobne) mali sekventovať RNA nového koronavírusu a podľa toho potom nastaviť PCR test.

To sa však nestalo. Oni na stanovenie genómu SARS-CoV-2 použili rôzne skratky. Nebudeme tu teraz zachádzať do toho, prečo to urobili takto a nie po poriadku, lebo to by bolo na samostatný článok.

V každom prípade však platí, že v podstate dodnes neexistuje štandardný vedecký dôkaz, ktorý by napĺňal 4 Kochove postuláty pre izoláciu pôvodcu infekčnej choroby COVID-19.


 4 Kochové postuláty

2020 01 26 02Mikrób sa nachádza u každého pacienta, ktorý vykazuje známky daného ochorenia a zároveň sa nenachádza u žiadnych iných ľudí, ktorí nevykazujú príznaky daného ochorenia.

2020 01 26 02Mikrób je možné z pacienta izolovať a rozmnožiť ho v kultivačnom médiu.

2020 01 26 02Po nakazení zdravého subjektu rozmnoženým mikróbom, ten začne vykazovať rovnaké príznaky ochorenia.

2020 01 26 02Mikrób sa musí dať z experimentálne nakazeného subjektu znova izolovať.

Uvedené postuláty rôzni výskumníci počas nasledujúcich 130 rokov často menili a prispôsobovali si ich. Takmer všetky zmeny však predstavovali uvoľňovanie prísne nastavených pravidiel.

2020 01 26 02Napriek tomu sa používajú do dnešných dní a predstavujú zlatý štandard medicíny na určovanie toho, či je nejaký patogén zodpovedný za vyvolanie konkrétneho ochorenia.

Uvedené 4 postuláty však pri novom koronavíruse dodržané neboli. A pritom by na to stačil jednoduchý vedecký experiment.


To ale teraz nechajme bokom. Poďme sa pozrieť na protokol WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie), ktorý stanovuje génové sekvencie údajného SARS-CoV-2 pre PCR Testy:

2020 09 16 08

Uvedený protokol môžete nájsť na stránke WHO (zdroj). Ak by náhodou niekde časom zmizol, tak sme ho zálohovali TU.

Ako je z obrázku vidno, protokol obsahuje 9 reťazcov génových báz, ktoré definujú PCR test (o tom, ako na nich prišli a že nepostupovali vedecky správne, nechajme nateraz tak).

2020 01 26 02Všimnite si druhý reťazec zvrchu: CTCCCTTTGTTGTGTTGT

Tak, a teraz sa poďme pozrieť na stránku ncbi.nlm.nih.gov, ktorá popisuje primárnu zostavu ľudského chromozómu číslo 8. Na konci uvedenej stránky pod „ORIGIN“ sa nachádza toto:

2020 09 16 09

2020 01 26 02A teraz si to porovnajte… Áno, vážení čitatelia, presne tak! Obe sekvencie sú zhodné. Čo to znamená? Znamená to, že jedna z deviatich génových sekvencií, ktoré definujú PCR testy na koronavírus, je identická s časťou ľudského chromozómu č.8.

Zhrnuté: PCR testy na koronavírus zahŕňajú ľudské gény! Zaujímavé, že? 

Záver

Takže teraz už viete, čo všetko testujú PCR testy na údajný nový koronavírus SARS-CoV-2.

Ak sa testy okrem génových sekvencií vírusu (a len Boh vie, či sú to naozaj sekvencie vírusu) zameriavajú aj na ľudské génové sekvencie, potom v podstate každý človek môže mať výsledok takéhoto testu pozitívny.

Teraz vám iste príde na um otázka, že prečo teda všetkým ľuďom nevychádzajú testy pozitívne? Na Slovensku do približne júla bolo okolo 1 % testov pozitívnych, teraz s rastúcimi „prípadmi COVID-19“ je to 2 až 4 %.

Prečo nie 100 %, keď sa tie testy zameriavajú aj na ľudské gény?

Pamätáte na ten skôr spomenutý počet opakovaní množenia (Cq)? Ak je počet opakovaní prinízky, tak všetky testy vychádzajú negatívne, lebo počet génových reťazcov je tam menší, ako vie zachytiť mechanizmus testu. Keď je opakovaní zasa priveľa, tak všetky testy vychádzajú (falošne) pozitívne.

To rozpätie ideálneho počtu opakovaní Cq sa pohybuje od 20 do 35 (u rôznych PCR testoch sa to môže mierne líšiť).

V prípade, že by tam ten ľudský gén nebol a niekto by chcel umelo zvyšovať počty „pozitívnych prípadov“, musel by číslo Cq zvýšiť nad toto rozmedzie, napríklad na Cq = 40. To by však bolo podozrivé. Ak tam však ten ľudský gén zahrnú, tak testy začnú ukazovať „pozitivitu“ aj v normálnom rozmedzí tých Cq 20 až 35 opakovaní množenia, čo nevzbudí žiadne podozrenie.

Pre zachytenie tej ľudskej sekvencie génov na chromozóme č. 8 je potrebný určitý počet opakovaní vrámci intervalu Cq 20 až 35, napríklad tipneme si 30.

Oni test môžu nastaviť na číslo Cq 24, čo je síce menej ako potrebných 30, no istá časť testov, povedzme 1 %, to už zachytí. Alebo to nastavia na číslo 25, test začne ukazovať 2 % pozitívnych, pri Cq 26 to už bude 4 %, atď. Pri Cq = 30 by to už bolo 100 % pozitívnych prípadov, pretože všetky vzorky, pochopiteľne, budú obsahovať ľudský chromozóm č. 8.

Už vidíte, ako sa s tými testami dá krásne manipulovať?

Takže naša otázka:

Sú PCR testy na koronavírus spoľahlivé alebo niekto v pozadí pomocou nich manipuluje čísla „nakazených“, z čoho sa potom odvíjajú na celom svete pandemické obmedzenia v podobe lockdownov, rúšok, sociálneho dištancu, dohľadávania kontaktov, zatvárania škôl a obchodov, karantén a celej tej hystérie okolo toho?

To je samozrejme len a len naša špekulácia. V úvode a jadre článku sme prezentovali fakty. V závere sme potom vyslovili naše hypotézy. Názor nech si už každý z vás spraví sám.

Zdroj Badatel.net