klicMEZI NÁMI, KOMUNISTY    10 NEJNOVĚJŠÍCH ČLÁNKŮ   ●   STARŠÍ ČLÁNKY

K novému Progr. KSČM ▬ Jsme i na Parl. listech

Kontakt na nás: nas-restart@post.cz

Zelený voľný trh s „ľudskou tvárou“ je mýtus „progresívcov“, alternatívou pre záchranu civilizácie je plánovanie

2019 07 15 05Mgr. Lukáš Perný, DAV-DVA

2019 07 15 06nternet zaplavila správa, že vedci „objavili koleso“ – Klímu zachráni zalesňovanie. Konajte rýchlo, vyzvali experti:

Najúčinnejším opatrením na záchranu klímy je zalesňovanie. Vyplýva to zo štúdie technickej vysokej školy vo švajčiarskom Zürichu.

Podľa expertov je výsadbou stromov možné dosiahnuť cieľ Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy. Ten chce udržať rast otepľovania na úrovni 1 a pol stupňa Celzia oproti dobe pred priemyselnou revolúciou… Zistili, že Zem by mohlo pokrývať celkovo približne 4,4 miliardy hektárov lesa, píše stránka rakúskeho verejnoprávneho telerozhlasu ORF. To je o 1,6 miliardy hektárov viac v porovnaní so súčasným stavom…

Správa obehla Facebook a všetky mainstreamové médiá ako zázračný liek na civilizačné problémy. Ale kedy? V čase, keď „veľký brat“ požaduje 2% HDP na zbrojenie? Vráťme sa ale troška do histórie…

Liek poznali pred dvomi storočiami utopisti, ale nikto ich nepočúval a dodnes nepočúva…

Na prelome 18. a 19. storočia písal Charles Fourier, ktorého varovania vtedy a ani dnes nikto nepočúva napísal:

„…po niekoľkých storočiach nezriadenosť priemyslu ničí lesy, vysušuje pramene, podnecuje vznik uragánov a atmosferických krajností… ako hlasne budú preklínať civilizáciu, keď uvidia toľko do naha obnažených hôr, ako sú napríklad hory južných Francúzska, ktoré budú musieť armády harmónie s veľkou námahou po celé storočia zalesňovať. … taký je účinok stáleho pôsobenia civilizácie – robí vždy opak toho, čo prehlasuje, ukazuje žiadúce blaho a v skutočnosti podporuje pokrok zla.“

FOURIER, Ch.: Ekologie… In: Veľká metamorfóza. Výbor z díla.
Praha: Mladá Fronta,1983, s. 85

Fourier prorocky predpovedal vznik industriálnych armád, tie majú nahradiť armády vojenské. Budú zalesňovať, zúrodňovať, vysušovať močiare a zavodňovať púšte aby dosiahli ekologickú rovnováhu na planéte Zem.

Podobne Saint-Simon predkladá svoju víziu, v ktorej chce Francúzsko premeniť na „nádherný anglický park, ktorý bude okrášlený všetkým, čím môže umenie prispieť ku krásam prírody.“ (Saint-Simon 1961, s. 219) Doteraz sa podľa Saint-Simona zdroje zle využívali, preto navrhuje konkrétne plány od zúrodnenia pôdy (vysušovanie močiarov, zoranie úhorov) až po reorganizáciu výroby či zlepšenie infraštruktúry (mosty, cesty). Saint-Simon veril v pretvorenie krajiny človekom v mene všeobecného rozvoja.

Aj Robert Owen svoje sebestačné a trvalo udržateľné komunity (kolónie) projektoval v harmónii s prírodným prostredím: „Budú obklopení záhradami, majú dostatok priestoru vo všetkých smeroch, aby udržali vzduch zdravý a príjemný. Budú mať pred sebou chodníky a plantáže. … Ak chcete získať a zachovať zdravie v najlepšom stave pre zabezpečenia šťastia, je k tomu potrebný čistý vzduch. Je okamžite zrejmé, že veľké mestá a rozsiahle manufaktúry nie sú dobre vypočítané tak, aby umožňovali užívať čistý vzduch... a všetci, ktorí chápu príčiny, vedia, že nečistá atmosféra je nepriaznivá pre zdravie a dokáže skrátiť ľudskú existenciu v prirodzenom živote človeka, preto je najvhodnejšie, aby sa navrhovali a všeobecne prijímali rozhodujúce opatrenia, aby sa zabezpečila čistá atmosféra, v ktorej žijú počas života.“ (Owen)

Na a posledným príkladom z domáceho prostredia bol Samuel Jurkovič, ktorý v rámci stanov prvého slovenského družstva (Spolku gazdovského) navrhol povinnosť do roka vsadiť dva stromy: „Každý člen mal na jar zasadiť dva ovocné stromy alebo dve lipy a potom ich aj stále opatrovať Všetci sa vtedy dohodli, že stromky vysadia na obecnom pozemku...“ (Ruttkay 1965, s. 108) Dodnes v Sobotišti stojí park, ktorý Jurkovičovi družstevníci vysadili. Volá sa Lipnica. Takže vedci z OSN objavili niečo, čo ľudstvo pozná už stovky rokov…

Problémom je globálny neskorý kapitalizmus, „slušný, etický, zelený kapitalizmus“ (voľný trh s ľudskou tvárou) je mýtus progresívcov

Ekologickí aktivisti v poslednej dobe začali rásť ako huby po daždi. Problémom však je, že takmer nikto z nich nerieši príčiny problému, ale dôsledky. Je paradoxné, že politické strany, ktoré podporujú militarizáciu a zbrojenie, zároveň apelujú na ekologické problémy. Je paradoxom, že strany, ktoré podporujú neobmedzené práva súkromných vlastníkov apelujú na „etický kapitalizmus“. Je paradoxné, že o ekológii hovoria strany, ktoré považujú nadnárodné korporácie, ktoré dlhodobo drancujú pralesy, ničia prírodu a produkujú neudržateľné množstvo odpadu, za dobrých zahraničných investorov. Je paradoxné, že strany, ktorým vôbec nevadí nadprodukcia, hyperkonzum, ani mýtus hospodárskeho rastu, strany, ktoré podporujú voľný trh, ktorý je príčinou problémov, sa dnes oháňajú ekológiou.

Ekologické problémy môže zastaviť iba plánovanie

Ekológ a ekonóm Adrian Ondrovič pripomína, že nadspotreba, hyperkonzum a nekonečná kumulácia odpadu spôsobila, že len v súčasnosti potrebujeme až 1,7 planéty pre udržanie súčasného stavu. Robert Owen pripomína, že človek je produktom prostredia, v ktorom žije. Ak prostredie (reklamy, médiá, obchodné reťazce) propaguje na jednej strane nadspotrebu, systém potrebuje nadspotrebu, a na strane druhej ekologickí moralisti apelujú napr. zníženie používania plastových slamiek, či dokonca zákaz používania toaletného papiera, teda akýsi ekologický „slušný“ kapitalizmus etických konzumentov. Namiesto plánovanej výsadby stromov, ktoré sa samozrejme budú aj rúbať (lebo drevo je a bude potrebné, hoc sa progresívci tvária, že riešením je zastavanie výrubu stromov), je predstava, že niekto zachráni svet nepoužívaním toaletného papieru tragikomická a pripomína skôr skeče od Monty Python.

Ekologické problémy môže odstrániť iba štrukturálna zmena myslenia od trhovej anarchie k plánovanej ekonomike založenej na rozumnej spotrebe, trvalej udržateľnosti (obnoviteľnosti) a predovšetkým, štátnom vlastníctve prírodných zdrojov. Systémová zmena vo vzťahu človeka k prírode nie je možná pri existencii súčasného globálneho spoločensko-ekonomického systému. To čo predvádzajú tzv. progresívci, „odborníci“ či nová hviezda Greta Thunberg, je neuveriteľný morálny gýč a fraška. Desiatky rokov sa nečinne prizerajú drancovaniu planéty korporáciami a dnes, tie isté globálne elity a ich prisluhovači hrajú hru ekologických aktivistov a ich podporovateľov. Hrajú sa na filantropov, hoc doteraz ignorovali štruktúrálne problémy, na ktoré už dávno upozorňujú odborníci z alternatívy (napríklad Peter Staněk, Adrian Ondrovič, Richard Sťahel, Alexander Ač, ale aj Eduard Chmelár a mnohí ďalší, ktorí boli v tomto médiami totálne odignorovaní). V tejto súvislosti dávam do pozornosti knihy Pojem krízy v environmentálnom myslení, Človek, sloboda, vlastníctvo a Kapitoly z dejín environmentálneho myslenia, Spoločnosť 5.0 , Fakty a mýty o spoločnosti 5.0, Štvrtá priemyselná revolúcia a piaty civilizačný zlom, Revolúcia alebo transformácia, Civilizácia na rázcestí po polstoročí a mnoho ďalších užitočných a „progresívnymi“ médiami ignorovaných kníh. A komu sa nechce čítať, k dispozícii je aj dostatok videí:

Konferencia Alternatívy pre 21. storočie III - Adrián Ondrovič

Prof. Peter Staněk na Vratimovském semináři 2018: Na prahu změn

Všetku zodpovednosť sa snažia hodiť na obyčajných ľudí, ktorí sú v konečnom dôsledku, ako to pripomína Owen, iba dôsledkom vonkajšieho prostredia (reklama, marketing, obchod ľudí k tejto nadspotrebe a hyperkonzumu vychováva v mene liberálno-demokratickej slobody). Ľudia sú obete spoločnosti založenej na nadspotrebe, ktorá ich takýchto vytvorila, vychovala. Morálny apel globalistov, ktorí to všetko ticho podporovali je nehoráznym pokrytectvom.

Prorocké Fourierove slová sa napĺňajú, v Číne

Čína, ktorá má dlhodobo problémy so znečistením, už na rozdiel od USA našla riešenie práve v plánovaní a to skôr, než na to prišli veľavážení vedci zo západu… Prvým znakom, že Fourierove slová o „industriálnych armádach“ sa napĺňajú ukazuje Čina:

60 000 vojakov tam minulého roka začala vysádzať stromy na 84 000 km². Čína sa rozhodla zvýšiť zalesnenosť na 23 % celkovej rozlohy. Čínska vláda stanovila cieľ do roku 2020 zalesniť až 35 % území. Takže na rozdiel od západnej civilizácie, ktorá požaduje 2 % HDP na zbrojenie proti vymyslenej hrozbe, Čína už pochopila, čo je civilizačným problémom 21. storočia.

Čína rozmisťuje svou armádu na výsadbu lesů

Čína nařizuje armádě a 60 000 vojáků vysadit stromy kolem Pekingu

Okrem toho Čina predstavila projekt zelených miest. Taliansky architekt Stefano Boeri vytvoril projekt Vertical Forest/vertikálne záhrady v Miláne, ktorý pozostáva z 11 podlažnej administratívnej budove, ktorú tvorí 700 stromov a 16 tisíc rastlín. Na pôdoryse 1900 m² sa rozlieha po poschodiach až 20 000 m² zelenej plochy. Budovu chladí okolitá klíma, zachytáva smog a budova je taktiež energeticky úsporná, vyrába energiu z geotermálnej elektrárne a solárnych panelov. Stefan Boeri dostal možnosť realizovať projekt zeleného mesta v Číne, a pri lokalite Liou-čou/ Nanking, ktoré má byť dokončené v roku 2020.

Aj tu nachádzame prienik s utopizmom Charlesa Fouriera. Napriek tomu, že si Fourier nedokázal na prelome 18. a 19. storočia predstaviť tak rozsiahlu mieru znečistenia a nevedel si predstaviť hypermoderné mestá 21. storočia, v rámci svojich komunít, tzv. falang navrhoval koncept súladu človeka s prírodou. Falangy alebo asociácie by sme v dnešnej dobe mohli vnímať aj ako sebestačné eko-komunity. Ale bol to aj Thomas More, aj Robert Owen aj mnohí ďalší autori, ktorí svoje mikroutópie projektovali v súlade s prírodou, sebestačnosťou a trvalou udržateľnosťou. Aj vyššie uvedené informácie dokazujú, že vízie utopistov, ktoré sú dlhodobo ignorované sa v 21. storočí opäť stávajú aktuálne.